Domáce násilie
Formy násilia
DÔSLEDKY NÁSILIA
Okamžitým dopadom násilia na zdravie žien sú zranenia rôznej závažnosti. Zranenia môžu mať trvalé následky, ktoré sa prejavia okamžite, alebo môžu vyústiť do chronických ťažkostí, ktoré sa prejavia až neskôr. Najzávažnejším dôsledkom násilia páchaného na ženách je zabitie ženy násilným partnerom.
Najčastejšími a najvýraznejšími pocitmi, ktoré sa u žien prejavujú v dôsledku dlhodobého násilia, sú úzkosť a strach. Žena je napätá, stále „v strehu“ a neustále kontroluje svoje správanie, aby predišla ďalším útokom. Násilný muž môže psychický stav ženy vyplývajúci z prežitého násilia používať proti žene, aby na ňu preniesol vinu za násilie. Ženy, ktoré zažívajú násilie, častejšie trpia poruchami spánku, pamäte, poruchami koncentrácie a pozornosti, depresiami, poruchami príjmu potravy a seba poškodzujúcim správaním. U žien zažívajúcich násilie je vyššia pravdepodobnosť, že sa pokúsia o samovraždu
NÁSILIE PÁCHANÉ NA DEŤOCH
Deti môžu prejavovať širokú škálu reakcií na násilie, ktoré zažívajú. Mladšie deti v predškolskom veku nerozumejú násiliu a nezriedka si myslia, že k násiliu dochádza kvôli tomu, že robia niečo zlé. Takéto seba obviňovanie vedie k pocitom viny, obavám a úzkosti. Malé deti nedokážu vyjadriť tieto pocity slovami. Prežívanie týchto pocitov sa prejavuje najmä v ich správaní. Môžu byť rezervované, stiahnuté, alebo málo komunikatívne. Môžu mať problémy so spánkom, jedením, so sústredením sa a môžu prežívať úzkosť a fyzické problémy ako bolesti hlavy a brucha.
Na rozdiel od malých detí, staršie deti (v školskom veku) dokážu vyjadriť svoje negatívne emócie. Najčastejšími problémami, ktoré v dôsledku násilia majú sú úzkosť, problémy so spánkom, jedením, nočné mory, strata záujmu o spoločenské aktivity, nízke sebavedomie, stiahnutie sa alebo vyhýbanie sa vzťahom s rovesníkmi, rebelovanie a opozičné správanie v škole. Časté sú afekty zlosti, podráždenosť, konflikty s inými deťmi v škole, ničenie vecí, násilné správanie k spolužiakom. U starších detí sa môže objaviť záškoláctvo, zlý prospech v škole, alebo delikventné správanie.
Väčšina detí, ktoré boli dlhodobo vystavené násilnému správaniu otca k ich mame, je pravdepodobne traumatizovaná. Všetky deti, ktoré majú takúto skúsenosť, potrebujú kvalifikovanú pomoc.
Podľa novších štúdií sa ukazuje, že u detí, ktoré sú svedkami násilia, sa prejavujú takmer rovnaké citové, psychické a somatické zdravotné problémy ako u týraných detí. Stanovisko EESC takisto spomína niektoré dôsledky vplyvu domáceho násilia na deti:
● Deti sú bezradné zoči-voči násiliu otca/partnera matky, ale sčasti sa cítia zodpovedné za to, čo sa deje. Veria, že vinu za násilie nesú oni;
● staršie deti sa snažia ochraňovať matku a samé sa stanú obeťami násilia;
● žijú v psychickej záťaži: atmosfére ustavičnej hrozby, nepredvídateľnosti ďalšieho vyhrotenia situácie, existenčnom strachu o matku, prežívajú bezmocnosť, pocit izolácie kvôli príkazu mlčať pred ostatnými;
● majú poruchy správania: psychosomatické symptómy; psychické poruchy - znížená sebaúcta, nepokoj, poruchy spánku, ťažkosti v škole, pocity strachu, agresívne správanie až myšlienky na samovraždu;
● môže sa stať, že deti prevezmú problematické vzorce správania dospelých. Naučia sa považovať násilie za prijateľný spôsob správania, nadobudnú neúctu voči ženám za normálnu a spojenie lásky s násilím za prijateľné. Hrozí nebezpečenstvo, že chlapci si osvoja rolu páchateľa a dievčatá rolu obete. Neskôr ako dospelí sa sami stanú páchateľmi a obeťami domáceho násilia. Odborníci v tejto súvislosti hovoria o transgeneračnom prenose násilia.
